Škandinávci privážajú z nájazdu do západných krajín bohatú korisť z vyrabovaného kostola a kláštora na ostrove Lindisfarne v anglickom kráľovstve Northumbria. Podľa platného práva si chce celý zlatý poklad prisvojiť ich severský náčelník Earl Haraldson. Napokon však vládca rozhodne, že každý účastník plavby si môže z koristi kresťanských cirkevných klenotov ponechať práve jeden kus. Ragnar si namiesto zlata vyberie ako trofej mladého saského kresťanského mnícha Athelstana, ktorý ovláda ich severský jazyk, pretože veľa cestoval. Privedie ho do svojej rodiny, ponúkne mu aj svoju ženu, čo kresťanský mních odmietne, a napokon od neho získa informácie o ďalších bohatých mestách v Anglicku. Ragnar zisťuje, prečo je kresťanský boh taký chamtivý, že potrebuje v svojej svätyni toľké zlato, klenoty a bohatstvo. Mních mu vysvetlí, že kresťania venujú všetko svoje bohatstvo kostolom a kláštorom, aby spasili svoje duše. Ragnan presvedčí náčelníka Earla, aby mu vrátil loď a vyslal ich na ďalší rabovací nájazd do Anglicka. Earl súhlasí, ale svojho špeha Knuta poverí, aby doplnil posádku a zistil, aký prevratný spôsob navigácie Ragnar objavil. Ragnar vezme na plavbu aj svoju ženu, zdatnú bojovníčku Lagerthu, a svoju domácnosť s 12-ročným synom Bjornom a tínedžerskou dcérou Gydou zverí do rúk mníchovi Athelstanovi, ktorého zbavil otroctva. Severania pristanú na brehoch anglického kráľovstva Northumbria a surovo pobijú skupinu dobráckych vojakov miestneho správcu, ktorý ich považoval za obchodníkov a chcel ich odviesť ku kráľovi Aellemu.